fatimka

     Keby si v tom čase nebol už 16 rokov mojim otcom, mojej sestre 12 a Ty sám nemal 42. V zamestnaní si dostal na výber: buď si urobíš vysokú školu, alebo nebudeš môcť ostať na terajšej pozícii. Čiže, nepostúpiš vyššie, nedostaneš lepší plat, ale budeš môcť robiť to, čo doteraz. Tak si začal v tridsiatich šiestich popri zamestnaní študovať.

     Keby si celé svoje šesťročné diaľkové štúdium neabsolvoval v dusnej rodinnej atmosfére, ktorá vyústila do odchodu Tvojej manželky a dcér. Viem, bolo to pre vás, rodičov, najrozumnejšie riešenie a neodišli sme ďaleko, ale na ten obraz prázdnej izby, v ktorej boli iba dve stoličky (na jednej televízor a na druhej si sedel Ty), na ten nikdy nezabudnem. Ostal si sám, hoci podchvíľou sme boli u Teba, jedna či druhá, s prosbou o dovysvetlenie školského učiva. Nikdy si neodmietol, naopak, každý problém si riešil od základu: „Najskôr si vysvetlime, čo to fyzika vlastne je...“ :))

     Keby si posledné dva roky popri práci a štúdiu súčasne nebol opatroval svoju chorú mamu–našu starkú, ktorá bola pripútaná k posteli, bolo ju treba otáčať, kŕmiť, umývať, zabezpečovať podávanie injekcií, infúzií, proste všetko. Nedovolil si, aby Tvoja mama dožila svoj život v nemocnici, medzi cudzími. Ja viem, hneď namietneš, že si na to nebol sám, veď ste sa striedali všetci súrodenci a celá rodina, ale Ty si so starkými žil.

     Keby posledným dňom Tvojej mamy nebol práve 3.jún. Tri dni pred štátnicami. Určite veľmi túžila dožiť sa Tvojho úspechu, bohužiaľ, Pán Boh to naplánoval inak. Pamätám sa, ako si to chcel vzdať, ako si cítil v hlave iba veľké prázdno. Napriek tomu si nasadol do vlaku do Žiliny a znovu ukázal tú obrovskú silu osobnosti a potvrdil výsledok šesťročného úsilia.

     Hlboko sa pred Tebou skláňam, pred Tvojou silou, veľkosťou a energiou, s akou bojuješ so životom. Nechápem, odkiaľ ju stále čerpáš, ale mám pocit, že Tvoje zásoby sú nevyčerpateľné. Reálne a logické vysvetlenie nenachádzam a tak jediné, ktoré sa mi ponúka, bude v Tvojej hlbokej viere v Boha a lásku. Ináč by si nemohol na každom kroku viesť svoju dcéru a ťahať ju z každej kaše, do ktorej sa dostane a ktorá by už dávno mala mať svoj život usporiadaný. Takisto by si nemal silu vychovávať svoju vnučku a znášať jej pubertálne vrtochy. Ani jej neskrývané zbožňovanie to nevyváži.

     Ale Ty si stále tu, pre nás, vždy, keď Ťa potrebujeme. Namiesto toho, aby si si užíval nesporne zaslúžený pokoj a venoval sa tomu, čo Ti spôsobuje radosť, riešiš životy a problémy iných. Neviem, či existuje spôsob, akým sa dá toto všetko vynahradiť. Viem, že peniaze to nie sú. Len sa modlím, aby som ho včas odhalila. Na jeden spôsob som už prišla - ostáva mi len dúfať, že znovu nezlyhám. Cítim však oveľa viac sily, ako kedykoľvek predtým..

     Toto sú hlavné dôvody, pre ktoré sa nazdávam, že aj verejnosť sa smie dozvedieť o úspechu môjho otca spred dvadsiatich rokov a predovšetkým – prečo si ho nesmierne vážim.

     Ocko, ďakujem Ti, veľmi Ťa ľúbim!